Top

Životopis

Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský (* 20. september 1746, Vrbové – † 23. máj 1786, Angoncy, Cap Est, Madagaskar) bol uhorský šľachtic slovenského pôvodu, cestovateľ, objaviteľ, moreplavec, kolonizátor, prieskumník, spisovateľ, kráľ Madagaskaru, generál francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky dôstojník. Bol prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (sedem rokov pred Jamesom Cookom a de La Pérousom). Autor memoárového diela Pamäti a cesty.

Beňovský bol typický predstaviteľ obdobia osvietenstva, rozvoja dopravy, obchodu a objavovania neznámych území. Bol prvý Slovák, ktorý zasiahol do spoločenského, kultúrneho aj politického života viacerých krajín na štyroch kontinentoch.

Narodil sa vo Vrbovom v roku 1746 a strávil tam aj svoje detstvo. Po smrti svojich rodičov bol nútený sám sa postarať o mladších súrodencov. Spory o dedičný majetok s jeho nevlastnými švagrami spôsobili žaloby na jeho osobu na stoličnom súde v Nitre, na základe čoho bol nútený opustiť rakúsku monarchiu (teda aj Uhorsko) a odišiel na Spiš, ktorý bol v tom čase súčasťou „poľského zálohu“.

V roku 1768 sa pridal k poľskému národnému hnutiu proti ruskej intervencii v Poľsku. V tom čase sa oženil so Zuzanou Hönschovou zo Spišskej Soboty. Za prípravu odboja v rámci Barskej konfederácie bol väznený na hrade Ľubovňa. Po úteku z hradu sa aktívne zapojil do konfederačného odboja. Rusi ho zajali a internovali v Kazani, neskôr ho poslali do vyhnanstva na Kamčatke. Beňovský odtiaľ ušiel ako vodca vzbury na lodi spolu s ostatnými väzňami a začali objaviteľskú plavbu cez severný Pacifik. V Macao vstúpil do francúzskych služieb. V roku 1772 dorazil na francúzskych lodiach do Paríža, kde zapôsobil na kráľa Ľudovíta XV. Tento mu udelil dekrét na vybudovanie vojensko obchodnej základne na Madagaskare a udelil mu hodnosť francúzskeho plukovníka. V roku 1776 Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za anpanjakabe (kráľa kráľov) severovýchodnej časti Madagaskaru. V roku 1777 sa vrátil do Paríža, kde ho na príkaz Ľudovíta XVI. povýšili na generála, udelili mu vojenský rad Svätého Ľudovíta a priznali doživotný dôchodok.

V roku 1777 sa stal blízkym priateľom Benjamina Franklina (vtedy americký vyslanec vo Francúzsku), ktorý sa stal aj priateľom a podporovateľom Beňovského rodiny – jeho manželky a dvoch dcér. Poznal sa s Kazimierzom Pulaskim (1745 – 1779), poľským a neskôr aj americkým generálom. V zime 1777/1778 sa vrátil na Slovensko, pre rodinu kúpil kaštiel v Beckovskej Vieske, kde okrem iného korešpondoval s francúzskymi úradmi. Cisárovná Mária Terézia udelila v roku 1778 Beňovskému titul grófa a polepšila mu rodový erb. Jej syn Jozef II. neskôr poveruje Beňovského založiť na Madagaskare kolóniu, ktorá by podliehala Viedni. Beňovský sa prostredníctvom amerického veľvyslanca v Paríži, Benjamina Franklina, dostáva do amerických najvyšších kruhov. Beňovský prichádza do USA v roku 1782, kde sa prostredníctvom Benjamina Franklina stretol s Georgeom Washingtonom a jeho manželkou. Je zachovaná korešpondencia medzi Beňovským a Georgeom Washingtonom, kde Beňovský ponúka podporu americkej revolúcii a boja USA za nezávislosť.

V roku 1783 odovzdal v Londýne svoje po francúzsky písané Pamäti a cesty Johnovi Hyacinthovi de Magellan (potomkovi rovnomenného slávneho moreplavca), ktorý ich preložil do angličtiny a v roku 1790 ich aj vydal pod názvom Memoirs and Travels, zároveň boli vydané aj vo francúzštine. Nasledovali preklady do mnohých jazykov (napr. do nemčiny, holandčiny, švédčiny, polštiny, slovenčiny v r.1808, do maďarčiny v r.1898), kniha vyšla aj v japončine a stala sa svetovým bestsellerom.

V roku 1784 Beňovský odchádza na svoju druhú expedíciu na Madagaskar na lodi Intrepid poskytnutej obchodníkmi Messonierom a Zollikoferom, s ktorými podpísal obchodnú zmluvu. Loď vyplávala z USA z Baltimore a v roku 1785 dorazila na Madagaskar. V oblasti východného mysu Cap Est začal budovať svoje sídlo – Mauritánia (pomenované podľa mena Móric – Mauritius). Jeho prítomnosť a autorita na ostrove znepokojili Francúzov na ostrove Maurícius (Ille de France). V roku 1786 guvernernér Ille de France vyslal na Madagaskar výpravu ostrostrelcov, ktorá uskutočnila 23. mája prekvapivý útok. Beňovský zomrel vo veku nedožitých 40 rokov, v boji pri obrane Mauritánie.

 

Prezentácia Združenia z roku 2016 pôvodne zostavená pre Malokarpatské múzeum v Pezinku, ktorá prezentuje životný príbeh Mórica Beňovského.

 

 

 Zveršované CV Mórica Beňovského 

1 

V mestečku Vrbovom, v stolici nitrianskej
Narodil sa Móric August do rodiny zemianskej 

2 

Rozália so Samuelom milovali svojho syna
Detí mali požehnane, ich reč bola slovenčina 

3 

Móric dostal dobré školy, v Svätom Juri, v meste vína
Venoval sa štúdiu rečí, francúzština, latinčina 

4 

Rodičia umreli skoro, osud detí – vydedencov
Postaví sa mladý Móric na obranu súrodencov 

5 

Rebeluje, nevzdáva sa, zbraňou háji práva svoje
čelí súdom, obžalobe, uteká preč, na Spiš, hore 

6 

Zaľúbi sa do Zuzany v meste Spišská Sobota
zapojí sa do odboja, do poľského života 

7 

Svadbu majú pri Krakove, tam v dedinke Wielkanoc
Poliaci sa bránia Rusom, Móric beží na pomoc 

8 

Uväznia ho v temnej veži, v hrade Stará Ľubovňa
Zuzana opije stráže, pod sukňou je úschovňa 

9 

Vracia sa do víru boja, ďaleko je od lásky
Móric velí poľskej šlachte s Kazimierzom Pulaskim 

10 

Jeho žena čaká syna bez mužovho objatia
Móric túži po domove, no padá do zajatia 

11 

Cisárovná Katarína – Veľký ruský Všehomír
Poslala ho cez pol Zeme, na Kamčatku, na Sibír 

12 

Vo vyhnanstve v Bolšerecku získa priazeň veliteľa
Afanázii, jeho dcére, slúži v roli učiteľa 

13 

Stavia sa na čelo vzbury, ukradnú loď od panstva
Móric so svojimi druhmi unikajú z vyhnanstva 

14 

Brázdia vody nepoznané, stráži ich snáď Božia ruka
Cez Kurili do Japonska predbehli aj Jamesa Cooka 

15 

Zakotvili na Formose, nový svet sa odomyká
Beňovskému na ostrove zachutila exotika 

16 

Jeho cena rýchlo rastie, získa priazeň vplyvných mužov
Pozná zadné dvierka k Rusom, začne slúžiť u Francúzov 

17 

Po príchode do Paríža píšu o ňom aj v Londýne
Stretáva sa so Zuzanou, v hlave má však plány iné 

18 

Tam kde iní neuspeli poverí ho francúzsky kráľ
Nech zúročí skúsenosti v misii na Madagaskar 

19 

Opäť brázdi oceány, velí stovkám vojakov
Aj s manželkou na palube pripláva na ostrov snov 

20

A v zálive Antongilskom buduje v kráľovom mene
Stavia cesty, kreslí mapy, získava si miestne kmene

21

Bez podpory od Francúzov nevzdáva sa, nezaháľa
Domáci ho vyhlasujú za svojho Veľkého Kráľa

22

Po smrti “eL“ pätnásteho Európa – nová méta
Na tróne už s mladým kráľom je Mária Antoineta

23

Vracia sa na rodnú hrudu, Terézia vo Viedni tlieska
Grófsky titul aj nový erb, dve dcéry, Beckovská Vieska

24

No on doma neobsedí, po krajinách zháňa prachy
V Paríži je druhý domov, s Benjaminom hráva šachy

25

Tvorí Pamäti a cesty, nevzdáva sa, zas a znova
Vyhladzuje staré tresty, píše o ňom Casanova

26

Pre podporu svojho štátu navštevuje anglický dvor
Nie je ľahké obhájiť sa, v kresle kráľa, kde už raz bol

27

Kľúčom k úspechu je Franklin, v protipóle brata Rusa
Móric jedná s Washingtonom, otvára mu dvere USA

28

Americkí obchodníci poskytnú loď, šancu druhú
Móric zanechá Zuzanu, v Baltimore samodruhú

29

Plaví sa po atlantiku, s kapitánom je muž činu
Pri brazilských zradných brehoch narazili na plytčinu

30

Po oprave idú ďalej, Mys im dobrú nádej dáva
Cez Mozambik prišli k brehom, tam kde ešte nik neplával

31

Vylodil sa Móric s druhmi na svoju malgašskú hrudu
Bez podpory ušlej lodi získa opäť priazeň ľudu

32

Buduje si opevnenie, bez rešpektu k bielym daniam
V džungli na Východnom myse vzniká jeho Mauritánia

33

Francúzi už vetria problém – Beňovského autoritu
ostrostrelcov až z Indie povolajú ku korytu …

34

… rieky ktorá tečie brodom, ten brod jeho meno nesie
V noci v tichu vylodia sa, počuť iba šum ich vesiel

35

Keď sa ozval rachot muškiet, podporený streľbou z dela
Všetci ušli len on bránil, protivníkov bolo veľa

36

Na tom zradnom mieste, v džungli, na Cap Este
Mal si Móric brániť v nepriestreľnej veste

37

Padá ako smutný rebel, s nesplneným želaním
Túžil po návrate domov, nikto vtedy nebol s ním

38

Zanechal nám jasný odkaz, túžby, sny i svoje bôle
So vzdorom a bez škrupulí – s odkazom nezlomnej vôle

39

Tam na južnej pologuli, malgašský kráľ v zemi spí
korene mal zo Slovenska, volali ho Beňovský

Autor: Vladimír Dudlák, august 2013

Združenie Mórica Beňovského, OZ