Top

Životopis

Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský (* 20. september 1746, Vrbové – † 23. máj 1786, Angoncy, Cap Est, Madagaskar) bol uhorský šľachtic slovenského pôvodu, cestovateľ, objaviteľ, moreplavec, kolonizátor, prieskumník, spisovateľ, kráľ Madagaskaru, generál francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky dôstojník. Bol prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (sedem rokov pred Jamesom Cookom a de La Pérousom). Autor memoárového diela Pamäti a cesty.

Beňovský bol typický predstaviteľ obdobia osvietenstva, rozvoja dopravy, obchodu a objavovania neznámych území. Bol prvý Slovák, ktorý zasiahol do spoločenského, kultúrneho aj politického života viacerých krajín na štyroch kontinentoch.

Narodil sa vo Vrbovom v roku 1746 a strávil tam aj svoje detstvo. Po smrti svojich rodičov bol nútený sám sa postarať o mladších súrodencov. Spory o dedičný majetok s jeho nevlastnými švagrami spôsobili žaloby na jeho osobu na stoličnom súde v Nitre, na základe čoho bol nútený opustiť rakúsku monarchiu (teda aj Uhorsko) a odišiel na Spiš, ktorý bol v tom čase súčasťou „poľského zálohu“.

V roku 1768 sa pridal k poľskému národnému hnutiu proti ruskej intervencii v Poľsku. V tom čase sa oženil so Zuzanou Hönschovou zo Spišskej Soboty. Za prípravu odboja v rámci Barskej konfederácie bol väznený na hrade Ľubovňa. Po úteku z hradu sa aktívne zapojil do konfederačného odboja. Rusi ho zajali a internovali v Kazani, neskôr ho poslali do vyhnanstva na Kamčatke. Beňovský odtiaľ ušiel ako vodca vzbury na lodi spolu s ostatnými väzňami a začali objaviteľskú plavbu cez severný Pacifik. V Macao vstúpil do francúzskych služieb. V roku 1772 dorazil na francúzskych lodiach do Paríža, kde zapôsobil na kráľa Ľudovíta XV. Tento mu udelil dekrét na vybudovanie vojensko obchodnej základne na Madagaskare a udelil mu hodnosť francúzskeho plukovníka. V roku 1776 Beňovského na Madagaskare miestni kmeňoví náčelníci zvolili za anpanjakabe (kráľa kráľov) severovýchodnej časti Madagaskaru. V roku 1777 sa vrátil do Paríža, kde ho na príkaz Ľudovíta XVI. povýšili na generála, udelili mu vojenský rad Svätého Ľudovíta a priznali doživotný dôchodok.

V roku 1777 sa stal blízkym priateľom Benjamina Franklina (vtedy americký vyslanec vo Francúzsku), ktorý sa stal aj priateľom a podporovateľom Beňovského rodiny – jeho manželky a dvoch dcér. Poznal sa s Kazimierzom Pulaskim (1745 – 1779), poľským a neskôr aj americkým generálom. V zime 1777/1778 sa vrátil na Slovensko, pre rodinu kúpil kaštiel v Beckovskej Vieske, kde okrem iného korešpondoval s francúzskymi úradmi. Cisárovná Mária Terézia udelila v roku 1778 Beňovskému titul grófa a polepšila mu rodový erb. Jej syn Jozef II. neskôr poveruje Beňovského založiť na Madagaskare kolóniu, ktorá by podliehala Viedni. Beňovský sa prostredníctvom amerického veľvyslanca v Paríži, Benjamina Franklina, dostáva do amerických najvyšších kruhov. Beňovský prichádza do USA v roku 1782, kde sa prostredníctvom Benjamina Franklina stretol s Georgeom Washingtonom a jeho manželkou. Je zachovaná korešpondencia medzi Beňovským a Georgeom Washingtonom, kde Beňovský ponúka podporu americkej revolúcii a boja USA za nezávislosť.

V roku 1783 odovzdal v Londýne svoje po francúzsky písané Pamäti a cesty Johnovi Hyacinthovi de Magellan (potomkovi rovnomenného slávneho moreplavca), ktorý ich preložil do angličtiny a v roku 1790 ich aj vydal pod názvom Memoirs and Travels, zároveň boli vydané aj vo francúzštine. Nasledovali preklady do mnohých jazykov (napr. do nemčiny, holandčiny, švédčiny, polštiny, slovenčiny v r.1808, do maďarčiny v r.1898), kniha vyšla aj v japončine a stala sa svetovým bestsellerom.

V roku 1784 Beňovský odchádza na svoju druhú expedíciu na Madagaskar na lodi Intrepid poskytnutej obchodníkmi Messonierom a Zollikoferom, s ktorými podpísal obchodnú zmluvu. Loď vyplávala z USA z Baltimore a v roku 1785 dorazila na Madagaskar. V oblasti východného mysu Cap Est začal budovať svoje sídlo – Mauritánia (pomenované podľa mena Móric – Mauritius). Jeho prítomnosť a autorita na ostrove znepokojili Francúzov na ostrove Maurícius (Ille de France). V roku 1786 guvernernér Ille de France vyslal na Madagaskar výpravu ostrostrelcov, ktorá uskutočnila 23. mája prekvapivý útok. Beňovský zomrel vo veku nedožitých 40 rokov, v boji pri obrane Mauritánie.

 

Prezentácia Združenia z roku 2016 pôvodne zostavená pre Malokarpatské múzeum v Pezinku, ktorá prezentuje životný príbeh Mórica Beňovského.